Том 18, № 1, 2026 / Барактар 126-144

Перифокалдык шишиктин көлөмү глиома оорусу бар бейтаптарда неврологиялык жана функционалдык жыйынтыктардын предиктори катары

shamshiev13@gmail.com

Кабыл алынган убакыт 27.10.2025
Түзөтүлгөн 12.01.2026
Кабыл алынган 27.02.2026

Аннотация

Изилдөөнүн максаты глиомасы бар бейтаптарда операцияга чейинки перифокалдык шишиктин көлөмүнүн магниттик-резонанстык томографиянын маалыматтары боюнча прогностикалык маанисин баалоо болгон. 21 жаштан 75 жашка чейинки 60 бейтапты камтыган бир борборлуу байкоочу изилдөө жүргүзүлдү, алардын арасында Бүткүл дүйнөлүк саламаттык сактоо уюмунун классификациясы боюнча 4-даражадагы жогорку залалдуулуктагы диффуздук глиомалар басымдуулук кылган. Перифокалдык шишиктин көлөмү магниттик-резонанстык томографиянын Т2-салмакталган режиминде жана эркин суюктуктун сигналын басаңдатуучу режимде волюметрия ыкмасы менен аныкталып, андан ары төрт топко стратификация жүргүзүлгөн. Неврологиялык, когнитивдик жана функционалдык абал АКШнын Улуттук саламаттык сактоо институттарынын инсульт шкаласы, психикалык абалды кыскача баалоо шкаласы жана Рэнкиндин модификацияланган шкаласы боюнча бааланып, жыйынтыктоочу баалоо 6 айдан кийин жүргүзүлгөн. Операцияга чейинки перифокалдык шишиктин көлөмү операциядан 6 ай өткөндөн кийинки функционалдык дефициттин оордук даражасы менен ишенимдүү корреляцияланары аныкталды (r = 0,68; p < 0,001; 95% ишеним аралыгы 0,52-0,81). Перифокалдык шишиктин көлөмү 30 см³ жана андан жогору болгон учурда Рэнкиндин модификацияланган шкаласы боюнча 2 баллдан жогору бааланган жагымсыз натыйжалардын үлүшү 60,0% түзгөн, ал эми перифокалдык шишиктин көлөмү 30 см³ден төмөн болгон учурда бул көрсөткүч 26,7%дан ашкан эмес. Перифокалдык шишиктин көлөмү 30 см³ жана андан жогору болушу жагымсыз функционалдык натыйжанын ыктымалдыгын 4,13 эсеге жогорулатары эсептелген (мүмкүнчүлүктөрдүн катышы 4,13; 95% ишеним аралыгы 1,39-12,27; p < 0,01). Хирургиялык резекциядан кийин перифокалдык шишиктин орточо көлөмү динамикада азайганы аныкталган, бирок операциядан кийинки биринчи суткада шишиктин убактылуу күчөшү байкалып, андан кийин 14-30-суткаларга карата регрессия болгон. Операцияга чейинки магниттик-резонанстык томографиянын маалыматтары боюнча перифокалдык шишикти сандык баалоо глиомасы бар бейтаптарда тобокелдикти стратификациялоонун жана шишикке каршы терапияны пландаштыруунун объективдүү критерийи катары колдонулушу мүмкүн деген жобо иштелип чыккан

Негизги сөздөр

перитуморалдык зона; нейровизуализация; T2/FLAIR; магниттик-резонанстык томография; Рэнкин шкаласы; тобокелдикти стратификациялоо

Цитаталоо

APA Style
Karimov, Zh., Shamshiev, A. & Mamytov, M. (2026). Peritumoural oedema volume as a predictor of neurological and functional outcomes in patients with gliomas. Eurasian Health Journal, 18(1), 126-144. https://doi.org/10.54890/1694-8882-2026-1-126
Copied!
Vancouver Style
Karimov, Zh., Shamshiev, A., Mamytov, M.. Peritumoural oedema volume as a predictor of neurological and functional outcomes in patients with gliomas. Eurasian Health J. 2026;18(1):126-44. https://doi.org/10.54890/1694-8882-2026-1-126
Copied!

Колдонулган булактар

  1. Weller M, van den Bent M, Preusser M, Le Rhun E, Tonn JC, Minniti G, et al. EANO guidelines on the diagnosis and treatment of diffuse gliomas of adulthood. Nat Rev Clin Oncol. 2021;18:170–86. DOI: 10.1038/s41571-020-00447-z
  2. Wen PY, Weller M, Lee EQ, Alexander BM, Barnholtz-Sloan JS, Barthel FP, et al. Glioblastoma in adults: A society for neuro-oncology (SNO) and EANO consensus review on current management and future directions. Neuro Oncol. 2020;22(8):1073–113. DOI: 10.1093/neuonc/noaa106
  3. Ahn SS, Cha J. Pre- and post-treatment imaging of primary central nervous system tumors in the molecular era. Korean J Radiol. 2021;22(11):1858–74. DOI: 10.3348/kjr.2020.1450
  4. Rykkje AM, Larsen VA, Skjøth-Rasmussen J, Nielsen MB, Carlsen JF, Hansen AE. Timing of early postoperative MRI following primary glioblastoma surgery: A retrospective study of contrast enhancements in 311 patients. Diagnostics (Basel). 2023;13(4):795. DOI: 10.3390/diagnostics13040795
  5. Wen PY, van den Bent M, Youssef G, Cloughesy TF, Ellingson BM, Weller M, et al. RANO 2.0: Update to the response assessment in neuro-oncology criteria for high- and low-grade gliomas in adults. J Clin Oncol. 2023;41(33):5187–99. DOI: 10.1200/JCO.23.01059
  6. Ellingson BM, Sanvito F, Cloughesy TF, Huang RY, Villanueva-Meyer JE, Pope WB, et al. A neuroradiologist’s guide to operationalizing the response assessment in neuro-oncology criteria version 2.0 for gliomas in adults. AJNR Am J Neuroradiol. 2024;45(12):1846–56. DOI: 10.3174/ajnr.A8396
  7. Albert NL, Galldiks N, Ellingson BM, van den Bent MJ, Chang SM, Cicone F, et al. PET-based response assessment criteria for diffuse gliomas (PET RANO 1.0): A report of the RANO group. Lancet Oncol. 2024;25(1):E29–41. DOI: 10.1016/S1470-2045(23)00525-9
  8. Boxerman JL, Quarles CC, Hu LS, Erickson BJ, Gerstner ER, Smits M, et al. Consensus recommendations for dynamic susceptibility contrast MRI in high-grade gliomas. Neuro Oncol. 2020;22(9):1262–75. DOI: 10.1093/neuonc/noaa141
  9. Martucci M, Russo R, Giordano C, Schiarelli C, D’Apolito G, Tuzza L, et al. Advanced magnetic resonance imaging in the evaluation of treated glioblastoma: A pictorial essay. Cancers (Basel). 2023;15(15):3790. DOI: 10.3390/cancers15153790
  10. Henriksen OM, Álvarez-Torres MM, Figueiredo P, Hangel G, Keil VC, Nechifor RE, et al. High-grade glioma treatment response monitoring biomarkers: Advanced MRI techniques in clinical practice. Front Oncol. 2022;12:810263. DOI: 10.3389/fonc.2022.810263
  11. Booth TC, Williams M, Luis A, Cardoso J, Ashkan K, Shuaib H. Machine learning and glioma imaging biomarkers. Clin Radiol. 2020;75(1):20–32. DOI: 10.3389/fonc.2021.811425
  12. Fang Z, Shu T, Luo P, Shao Y, Lin L, Tu Z, et al. The peritumoral edema index and related mechanisms influence prognosis of glioblastoma patients. Front Oncol. 2024;14:1417208. DOI: 10.3389/fonc.2024.1417208
  13. World Medical Association. Declaration of Helsinki: Ethical principles for medical research involving human subjects. JAMA. 2013;310(20):2191–4. DOI: 10.1001/jama.2013.281053
  14. Gao M, Cheng J, Qiu A, Zhao D, Wang J, Liu J. MRI-based intratumoral and peritumoral radiomics for prognosis prediction in glioma patients. Clin Radiol. 2024;79(11):E1383–93. DOI: 10.1016/j.crad.2024.08.005
  15. Würtemberger U, Rau A, Diebold M, Becker L, Hohenhaus M, Beck J, et al. Advanced diffusion MRI demonstrates altered peritumoral microstructure in glioblastoma compared with brain metastases. Clin Neuroradiol. 2024;34(3):703–11. DOI: 10.1007/s00062-024-01416-0
  16. Tan R, Sui Y, Wang Y, Zhu X. MRI-based radiomics of tumor and peritumoral edema for preoperative prediction of glioma grade. Front Oncol. 2024;14:1401977. DOI: 10.3389/fonc.2024.1401977
  17. Fu FX, Cai QL, Li G, Wu XJ, Hong L, Chen WS. Multiparametric MRI-based radiomics model for distinguishing glioma recurrence from pseudoprogression. Magn Reson Imaging. 2024;111:168–78. DOI: 10.1016/j.mri.2024.05.003
  18. Librizzi G, Lombardi G, Bertoldo A, Manara R. Perioperative imaging predictors of tumor progression and pseudoprogression: A systematic review. Crit Rev Oncol Hematol. 2024;202:104445. DOI: 10.1016/j.critrevonc.2024.104445
  19. Lin J, Su CQ, Tang WT, Xia ZW, Lu SS, Hong XN. Radiomic features on multiparametric MRI for differentiating pseudoprogression from recurrence in high-grade gliomas. Acta Radiol. 2024;65(11). DOI: 10.1177/02841851241283781
  20. Blakstad H, Mendoza Mireles EE, Heggebø LC, Magelssen H, Sprauten M, Johannesen TB, et al. Incidence and outcome of pseudoprogression after radiation therapy in glioblastoma patients: A cohort study. Neurooncol Pract. 2024;11(1):36–45. DOI: 10.1093/nop/npad063
  21. Castañeyra-Ruiz L, González-Marrero I, García-Abad LH, Gonzalez-Arnay E, Camacho M, Carmona-Calero EMM, et al. Aquaporin-4 in glioblastoma: A nexus of glymphatic dysfunction, edema, immune evasion and treatment resistance. Front Cell Neurosci. 2025;19:1685491. DOI: 10.3389/fncel.2025.1685491